Bojové umenia
Bojové umenie je každý systém (regulujúci či vyučovací systém), ktorý formalizuje zručnosti a techniky telesného konfliktu s protivníkom. Bojové umenie nie je celkom to isté, čo bojový šport.
Bojové umenie je staré ako samotné ľudstvo. Vznikali vtedy, keď sa človek potreboval pred niečim brániť alebo niečo dosiahnuť. Napríklad:
lukostreľba vznikla, aby trénovaný strelec dokázal rýchlejšie a bezpečnejšie skoliť zver alebo aby bol vo vojnách účinnejším bojovníkom.
box, zápasenie a orientálne bojové umenia vznikli preto, aby sa človek mohol lepšie ubrániť útokom iného človeka.
V podstate je bojové umenie to, čo nám pomáha zlepšiť sa v nejakej činnosti, ktorá súvisí s bojom, lovom, silou, alebo prežitím.
Dejiny bojových umení[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé záznamy o bojovom umení pochádzajú zo starovekého Egypta, kde sa našli nástenné maľby zobrazujúce boxerov. Podobné maľby na stenách, vázach a hlinených tabuliach sú známe z Mezopotámie, Sýrie a Iránu.
V starovekom Grécku bol box a zápasenie povýšený na šport a neskôr aj na olympijskú disciplínu. Pre Grécko je typický aj bojový štýl pankration, ktorý bol akousi zmesou boxu a zápasenia.
Podobný prístup k týmto disciplínam mal aj staroveký Rím, ktorý od Grékov prevzal mnohé myšlienky. V Ríme malo dobré postavenie zápasenie aj box. Tieto disciplíny pretrvali až do súčasnosti, kde sú známe ako amatérsky box, profesionálny box a gréckorímske zápasenie. Pankrationu má v súčasnosti výrazne malú podporu, čo možno odôvodniť jeho „krutosťou“.
Kým gréci považovali tieto umenia za šport, v Ríme sa zrodila aj ich krutejšia stránka, a to v podobe takzvaných Gladiátorských hier, kde ľudia bojovali proti sebe a divím zvieratám pre zábavu divákov aj na smrť.
Bojové umenia sa najlepšie rozvíjali v južnej, juhovýchodnej a východnej Ázii, kde počas niekoľkých storočí vzniklo nepreberné množstvo bojových umení, štýlov, myšlienok a koncepcií. Tu sa zrodili najchýrnejší bojovníci sveta a aj svetovo najobľúbenejšie bojové umenia.
Jedným z najstarších je indické umenie varaimushi, ktoré v preklade znamená udieranie sa. Ďalšie indické bojové umenia je napríklad kalaripajat, ktoré je známe svojim tvrdým výcvikom.
V juhovýchodnej Ázii vznikli:
barmský box
thajský box (muay thai)
vietnamský box (vovinam)
indonézsky (pentlak silat)
filipínske umenia kali, escrima, arnis de mano a mnohé ďalšie.
Východná Ázia je najznámejším domovom bojových umení. Z týchto krajín pochádzajú tie najrozšírenejšie a najobľúbenejšie.
Kórea: Jej umenia sú svetoznáme ich dokonalými kopmi a používaním nôh. Príklady: taekwondo, hapkido, hwarangdo.
Japonsko: Krajina samurajov a nindžov. Príklady: karate, džiudžicu, aikido, aiki jutsu, sumo, kendo, iaido, nindžucu, džudo.
Čína: Krajina legendárnych bojovníkov a legendárnych štýlov boja. Pravdepodobne krajina s najkladnejším a najlepším vzťahom k bojovým umeniam.
Bojové štýly Číny môžeme deliť podľa polohy:
severné bojové štýly – známe dlhými technikami úderu a vysokými kopmi
južné bojové štýly – známe kompaktnýmy pohybmi a nízkymi kopmi
Ďalej môžeme čínske bojové umenia rozdeliť podľa využitia sily na:
mäkké bojové štýly (nej ťia) – jemnosť a harmónia prevládajú nad technikou
tvrdé bojové štýly (waj ťia) – rýchlosť a sila dominujú v technike